Ale je to vôbec možné? V malej obci áno ale povedzme si pravdu, nie v meste s počtom 12 337 občanov s oveľa zložitejšou štruktúrou obyvateľstva. Priznám sa, nerozumiem takémuto postoju hlavne z dôvodu všeobecnej nedôvery Zlatomoravčanov voči terajším komunálnym politikom.
Podľa môjho názoru by mal volič v prvom rade pri výbere svojho kandidáta zohľadniť jeho program a prípadné verejnoprospešné aktivity, ktorým sa pred kampaňou venoval a nie skutočnosť, že pred tridsiatimi rokmi navštevoval rovnakú základnú školu. To predsa nemôže byť dostatočný dôvod na získanie volebného hlasu.
Mám za to, že takéto konanie len podporuje partokraciu a jej stranícky aparát, ktorý preferuje tých istých ľudí, pretože sú „známi“, alebo lepšie povedané ľudia poznajú ich meno. Ale v skutočnosti sú iba bábkami v jej rukách, ako to môžeme vidieť aj v našom zastupiteľstve či v parlamente, kde poslanci dvíhajú ruku ako sa im prikáže a pritom ide o sústavné, očividné porušovanie Ústavy Slovenskej republiky (čl. 73 ods. 2). Ich konaniu sa však nemožno čudovať, lebo ak by tak neurobili, prišli by o úrad, ktorý im bol za službu strane z milosti prepožičaný.
Žiaľ, situácia sa nemení ani v tohtoročných komunálnych voľbách. Ak sa pozrieme na kandidátne listiny, uvidíme na nich množstvo súčasných poslancov, ktorí kandidujú znova a väčšina z nich na čelných miestach kandidátok. Mnohí sa uchádzajú o post po tretí, po štvrtý ale nájdu sa aj takí čo skúšajú šťastie piatykrát.
Zlatomoravčania, ak chcete skutočnú zmenu v našom meste, nevoľte ani jedného z nich, pošlite ich do histórie zakrúžkovaním nových mien. Ale ak chcete na zastupiteľstvách aj naďalej zažívať pravidelnú dávku emócií, tak im dajte hlas znovu. Len potom nečakajte žiaden posun, ale iba regres a úpadok, z ktorého sa už naše mesto nemusí dostať.
