Židia, zabudnutí obyvatelia našej obce

Autor: Michal Cimmermann | 7.4.2015 o 10:44 | (upravené 10.4.2015 o 9:19) Karma článku: 5,71 | Prečítané:  490x

V piatok 27. marca 2015 sme oslavovali historickú udalosť 70. výročie oslobodenia Zlatých Moraviec.

Prvé línie červenej armády sa v okolí mesta objavili o deň skôr, ale k faktickému vymaneniu z pod nacistickej okupácie došlo 28. marca 1945 o 11:00 hod v okamihu, keď cez hlavnú ulicu a Žitavský most prešiel prvý sovietsky vojak. Tento deň si každoročne pripomíname, pretože priniesol pokoj zbraniam a ukončil sled tragických udalostí, ktoré spôsobili nedozierne materiálne škody a zároveň fatálne ovplyvnili osudy obyvateľov mesta.

V 21. storočí žijeme na Slovensku v uponáhľanej, konzumnej spoločnosti, kde nikto nič nestíha a na nič nemá čas. Avšak tento hektický spôsob života by nám nemal zabrániť, aby sme počas spomienkových dní či národných sviatkov aspoň na chvíľu spomalili a na krátky okamih uvažovali, o minulosti, o ľuďoch, ktorí nemali to šťastie prežiť najtemnejšie obdobie ľudských dejín, a možno by sme si mali položiť otázku, ako by sme sa v danej dobe zachovali MY.

Cicero pred viac ako 2000 rokmi vyslovil veľkú pravdu „Historia magistra vitae“ (História je učiteľkou života) a jeho slová sú aktuálne aj v súčasnosti v čase, keď možno jasne vidieť silné paralely medzi udalosťami a stavom spoločnosti pred II. svetovou vojnou a vzrastajúcim sociálnym napätím dneška. Preto je zarážajúce, že ani po 70 rokoch, keď už nikto zo žijúcich nie je osobne poznačený tieňom histórie, nedokážeme verejne upozorniť na udalosti, ktoré sa v našom meste odohrali v priebehu II. svetovej vojny a tým predísť ich opakovaniu.

V súčasnosti si len málokto uvedomuje obrovský rozdiel medzi zložením obyvateľstva pred II. svetovou vojnou a dneškom, preto je potrebné pripomenúť, že societu mesta v minulosti netvoril jednoliaty celok, ale okrem Slovákov tu žili Česi, Nemci, Maďari, Rómovia, a aj Židia. Prejavom prítomnosti viacerých kultúr bola aj viacjazyčnosť bežného obyvateľstva. "Ale kam sa ale všetci podeli ?" Príslušníci prvých troch menšín mali šťastie, buď boli presídlení alebo sa presťahovali, či asimilovaní. Židovskú komunitu v Zlatých Moravciach žiaľ postihol oveľa horší osud, stali sa obeťou efektívneho priemyselného zabíjania „holokaustu“ a nenávratne zmizli v dyme tovární na smrť.

Pre spresnenie nehovoríme o pár jedincoch, aj keď vždy tvorili iba minoritu, židovská komunita bola životaschopná a v meste mala veľký sociálny a hospodársky význam. S nárastom počtu obyvateľstva sa postupne zväčšoval aj jej počet. V roku 1938 sa k židovskému náboženstvu i národnosti prihlásilo 435 ľudí (10,23 %), v roku 1940 to už bolo 508 ľudí (11,7 %) zo 4358 obyvateľov Zlatých Moraviec. V nasledujúcich dvoch rokoch jej počet aj naďalej stúpal a zastavil sa na čísle 529. Hoci židia netvorili majoritnú časť obyvateľstva, vynikali v tom, čo je pre nich typické aj v dnešnej dobe, vzdelanie, obchodný talent a správa majetku. Koncom 30. rokov Židia vlastnili cca. 61 % obchodných živnosti a 35 % hostinských a výčapných živnosti. Približne 40 % obchodov s miešaným tovarom bolo koncom roku 1935 v rukách židovských majiteľov. Okrem toho vlastnili obchody so stavebných materiálom, oblečením, klenoty, zlatníctvo. Židovskí vzdelanci  zastávali v Zlatých Moravciach významné povolania právnikov, lekárov, zubárov a notárov. Obrovský hospodársky význam židovskej komunity podčiarkuje aj fakt, že 3 najväčšie fabriky v našom okrese vlastnili práve židovský majitelia.

Židia v Zlatých Moravciach naplno využili výhody demokratického štátneho zriadenia 1. Československej republiky a stali sa dôležitou súčasťou obyvateľstva. Zmienky o ich činnosti možno nájsť vo všetkých oblastiach života vtedajších Zlatých Moraviec. Židovská mládež študovala na gymnáziu Janka Kráľa, kde sa zapájala do kultúrnej činnosti v ochotníckom krúžku, ale aj do telovýchovnej činnosti v spolku Makabi. Židia stáli pri zrode Zlatomoraveckého futbalového klubu, zapájali sa do politického života. V roku 1932 dosiahli svoj najväčší politický úspech, keď ich mestská Židovská strana obsadila v komunálnych voľbách druhú priečku, čím získala v zastupiteľstve 4 mandáty.

Spolunažívanie židovskej minority s väčšinovým obyvateľstvom Zlatých Moraviec začalo v roku 1865 a až do novembra 1938 bolo vcelku bezproblémové. Zlom nastal Hitlerovým besnením, s ktorým sa Slovenská republika ako satelit nacistického Nemecka časom stotožnila, čo de facto znamenalo vyhlásenie neozbrojenej občianskej vojny proti vlastnému židovskému obyvateľstvu prostredníctvom deportácií, prijatím antisemitských zákonov a postupným zbavením politických, hospodárskych, sociálnych, a nakoniec aj základných občianskych a ľudských práv.

Všetky tieto opatrenia sa dotkli aj Židov žijúcich v našom meste. Postupne boli deportovaní a zbavovaní majetku prostredníctvom Hlinkovej gardy, ale aj za pomoci Zlatomoravčanov, ktorí si ich majetok mnohokrát radi privlastnili. Z celej komunity ku koncu vojny zostalo iba torzo, časť z nich mala to šťastie a tieto veľké útrapy prežila, iní ho však nemali. Podľa odhadov až 250 židov z nášho mesta našlo svoju smrť v koncentračných táboroch, popraviskách, plynových komorách na pochodoch smrti alebo aj v priamych bojoch počas SNP.

Hoci nemôžeme zmeniť minulosť, nemôžeme vrátiť čas späť, pretože to nie je možné, ale môžeme urobiť niečo pre budúcnosť, aspoň počas osláv oslobodenia pripomínať to, čo sa stalo a tým vzdať úctu všetkým, ktorí odišli do nenávratna.

Budovy, ktoré v minulosti patrili židovským majiteľom.

 

Židovský cintorín v obci Žitavany a v meste Zlaté Moravce

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico bude opäť kandidovať na šéfa Smeru, s Kaliňákom útočili na médiá

Vo funkcii podpredsedov skončia Čaplovič a Paška. Kandiduje aj Kaliňák.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?