Dediny a malé mestá vymierajú. Mladí sa po škole domov nehrnú

Autor: Michal Cimmermann | 1.8.2017 o 13:45 | (upravené 1.8.2017 o 14:38) Karma článku: 2,03 | Prečítané:  564x

Počet obyvateľov v obciach do 500 obyvateľov dlhodobo klesá. Ohrozené sú najmä dedinky do 100 obyvateľov. Kým Bratislava a mestá, či obce v jej okolí prežívajú všeobecný rozmach, samosprávy na východe a juhu Slovenska vymierajú.

Na Slovensku je 140 miest, 79 okresov, 8 krajov a 2933 obcí, z nich však až dve tretiny má menej ako 1000 obyvateľov. Celkovo v nich žije iba 6 percent populácie Slovenskej republiky.

Na vidieku zostáva žiť prevažne staršie obyvateľstvo. Rozvinutý priemysel a zahraničné firmy na západe lákajú aktívne obyvateľstvo do veľkých miest. Situácii neprispieva ani možnosť štúdia či hľadania lepšie platenej práce v zahraničí

Obyvatelia vymierajúcich obcí nemajú veľký výber pri voľbe zamestnávateľa a ak  chcú lepšie platenú prácu, musia dennodenné dochádzať alebo sa presťahovať.

Obce s malým množstvom obyvateľov doplácajú aj na malé rozpočty, čo zabraňuje ich rozvoju i plneniu svojich kompetencií.  Nie sú schopné zabezpečiť štandardné potreby občanov ako napr.  zdravotné strediská, vzdelávacie inštitúcie a obchodno-spoločenské centrá.

V maličkých obciach sa stáva starostovanie poslaním, pretože neraz o túto funkciu nie je záujem. Vláda ich chce motivovať k spájaniu referendom, realita je však taká, že po roku 1989 ešte nijaké obce spojiť nepodarilo.

Paradoxne sa spájaniu najviac bránia najmenšie dedinky, pretože sa boja, že zlúčením ich so susednou obcou zmiznú z mapy sveta. Východiskom by mohla byť komunálna reforma, je však viac ako pravdepodobné, že sa v dohľadnej dobe neuskutoční.

Sťahovanie obyvateľstva a urbanizácia na Slovensku

Urbanizácia má dopady na všetky oblasti ľudského života. Mestský životný štýl sa odlišuje od vidieckeho, prináša nové prvky do medziľudských vzťahov, do sociálneho konania jednotlivcov a ovplyvňuje ich kultúrne a sociálne správanie. Urbanizácia mení návyky ľudí, ovplyvňuje spôsob stravovania, bývania a trávenia voľného času.

Profesor Edward Glaeser, ekonóm z Harvardovej univerzity počas svojho predslovu na pôde London School of Economics and Politicas Science uviedol, že Neexistuje nič také ako chudobná urbanizovaná krajina, neexistuje nič takého ako bohatá krajina s prevahou vidieckeho obyvateľstva.

Chudobnejší, vzdelaní a mladí ľudia sa vždy budú hrnúť do veľkomesta, pretože sú tam peniaze. Veľké mestá produkujú viac, pretože absencia vzdialenosti medzi ľuďmi znižuje náklady na prepravu tovaru, obyvateľov i myšlienok a umožňujú ľudom učiť sa od seba navzájom.

Podľa odhadov OSN budú do roku 2030 až dve tretiny svetovej populácie žiť v mestách. Zo správy tiež vyplýva, že do 15 rokov budú mestá tvoriť až 80 percent svetovej DPH.  Takže sa nejedná len o slovenské špecifikum, ale celosvetový fenomén.

Ako reagovať?

Štát i samospráva by mali reflektovať sociálnu realitu, na čo však chýba nielen politická vôľa, ale predovšetkým odvaha. V európskych krajinách sa problém veľkosti obcí riešil dvoma spôsobmi – municipalizáciou (spájaním), alebo formami spolupráce. Rozdrobenosť miestnych samospráu je príznačná len pre Českú republiku, Slovensko a Francúzsko.

Slovensko má takmer štyrikrát viac starostov, ako je priemer Európskej únie. Priveľa je aj poslancov. Podľa výskumu Inštitútu finančnej politiky by sa spájaním obcí dokázalo ušetriť až 318 miliónov ročne, ktoré by potom mohli ísť na kanalizáciu, cesty či sociálnu politiku.

Municipalizácia (spájanie) v prostredí historických žúp

Základnou podmienkou fungujúcich krajov je okrem zrušenia názvu VÚC (Vyšší územný celok) a zavedenia zaužívaného označenia župa také usporiadanie, ktoré zodpovedá prirodzeným historickým regiónom (ako sú Šariš, Spiš, Zemplín, Tekov a ďalšie). V opačnom prípade je výsledkom nulový záujem o jej fungovanie. 

Pri realizácii nového župného usporiadania by malo dochádzať vytvoreniu spoločných samospráv na báze dnešných mikroregiónov, ktoré by mohli vzniknúť spojením úradov viacerých obcí resp. obcí a mesta. Samotné obce ostanú zachované, ostanú im symboly, štatúty. Hlavné mesto Bratislava by malo byť súčasne župou s rozlohou totožnou s mestom Bratislava

Zároveň by bolo potrebné prehodnotiť rozdelenie kompetencií medzi municipality a župy, ktoré by mohli plniť len tie kompetencie, ktoré môžu plniť efektívnejšie, než municipality samotné.

Zmenám by malo zákonite dôjsť aj vo volebnom systéme. V priamych komunálnych voľbách by boli volení starostovia/primátori municipalit a poslanci zastupiteľstva spoločnej samosprávy.

Župní poslanci by boli zvolení starostovia/primátori municipalít. Post župana by sa mohol obsadiť priamou voľbou občanmi z radov poslancov. Tým by došlo k šetreniu verejných zdrojov a k zvýšeniu ligitimity volených orgánov na miestnej úrovni, ale zároveň aj k previazaniu a koordinácii obecných a župných problémov a ich riešení.

 

Ak Vás tento text zaujal, povedzte o ňom svojím priateľom alebo zdieľajte tento článok cez fb stránku https://www.facebook.com/ZMena-1493518910891751/podporte ho svojím hlasom pod textom.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Sulík: Ak by Kiska založil stranu, stane sa len ďalším rozbíjačom pravice

Ficova hviezda padá a teraz by sa ešte vedel zachrániť na jedno volebné obdobie, hovorí pre SME predseda SaS RICHARD SULÍK o tom, komu by vyhovovali predčasné voľby.

DOBRÉ RÁNO

Dobré ráno: Fašisti oklamali konzervatívcov, o potraty im nejde

Rozpútala sa ďalšia časť kulturkampfu.

EKONOMIKA

Rakúska pošta potrebuje ľudí, hľadá ich aj na Slovensku

Priemerný plat zamestnanca Slovenskej pošty je 727 eur.


Už ste čítali?