Je krajná núdza spôsob, ako sa vyviniť spod trestnej zodpovednosti za spáchaný skutok?

Autor: Michal Cimmermann | 1.7.2018 o 12:04 | (upravené 2.7.2018 o 9:04) Karma článku: 1,32 | Prečítané:  557x

Môže človek v záujme ochrany svojho vlastníctva poškodiť majetok iného alebo v prípade ohrozenia vlastného života, či života iných siahnuť na život druhého človeka, ktorý váš život neohrozil? 

Tieto ale aj obdobné otázky si právnici kladú od nepamäti a záverečné slovo v nich väčšinou vyslovuje súd. 

Ako príklad, by nám mohlo poslúžiť konanie psíčkara, ktorý, pri ochrane svojho psa (jazvečíka), zastrelil útočiaceho jedinca (nemeckého ovčiaka), no za predpokladu, že pred usmrtením využil všetky subsidiárne opatrenia.  

Ďalšou demonštratívnou ukážkou je situácia dvoch horolezcov, visiacich na lane, kde horný horolezec vidí, že sa zo skalnej steny vyťahuje ukotvenie lana, a ak neodreže kolegu visiaceho pod ním, tak spadnú obaja.

Ešte známejším je historický prípad jachty Mignonette z roku 1884, ktorá sa na ceste z Veľkej Británie do Sydney, 1. 600 míľ od pevniny, potopila. Štyria stihli nastúpiť do záchranného člna, ale nezobrali so sebou dostatok potravín.

Nejaký čas konzumovali zásoby a pili dažďovú vodu, neskôr niečo ulovili. Po ďalších dňoch začali hladovať, preto pre svoju záchranu kapitán zabil plavčíka, ktorý bol v bezvedomí, pretože pil morskú vodu. Následne sa živili jeho telom až do ich zachránenia. Za toto konanie boli v Anglicku kapitán spolu s prvým dôstojníkom odsúdení na trest smrti, ktorý bol neskôr zmiernený na 6 mesiacov väzenia.

Za normálnych okolností nemôže jednotlivec zobrať spravodlivosť do vlastných rúk, pretože ňou disponuje štát. Ale ako sme mohli vidieť na daných príkladoch, v živote vznikajú aj výnimočné situácie, v ktorých normálne právo zlyháva.

V takom momente musí mať človek možnosť konať sám a brániť svoje záujmy bez toho, aby musel čakať na zásah štátu. Sledujúc tento účel môže robiť veci, ktoré by za normálnych okolností boli protiprávne. To je spoločný menovateľ inštitútov vylučujúcich protiprávnosť, ktorými sú okrem iného aj krajná núdza.

Trestný zákon v § 24 definuje krajnú núdzu nasledovne:

Čin inak trestný, ktorým niekto odvracia nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému týmto zákonom, nie je trestným činom.

V druhom odseku stanovuje, kedy nejde o krajnú núdzu. Ide o situáciu, ak bolo možné nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému týmto zákonom za daných okolností odvrátiť inak, alebo ak spôsobený následok je zjavne závažnejší ako ten, ktorý hrozil. Rovnako nejde o krajnú núdzu, ak ten, komu nebezpečenstvo priamo hrozilo, bol podľa všeobecne záväzného právneho predpisu povinný ho znášať.

Z  ustanovenia § 24 Trestného zákona vyplýva, že krajnou núdzou nie je každá výnimočná situácia. Naopak, k jej naplneniu je potrebné dodržať zákonom stanovené mantinely:

  • odvracanie nebezpečenstva,
  • nebezpečenstvo ohrozuje hodnoty (záujem) chránené Trestným zákonom,
  • nebezpečenstvo hrozí bezprostredne,
  • nebezpečenstvo za daných okolností nemožno odvrátiť inak (zásada subsidiarity),
  • spôsobený následok nesmie byť zjavne závažnejší ako ten, ktorý hrozil (zásada proporcionality),
  • ten, komu nebezpečenstvo hrozí, nie je povinný ho znášať.

Odvracanie nebezpečenstva

Nebezpečenstvo je stav, kedy hrozí porucha chránená Trestným zákonom. Porucha môže byť spôsobená nasledujúcimi príčinami, a to prírodnými silami (zemetrasenie), zvieraťom, človekom, fyziologické procesy v ľudskom tele (choroba), strojom alebo mikroorganizmami.

V tejto súvislosti je dôležité zdôrazniť, že nebezpečenstvo musí byť skutočné a nie zdanlivé, pretože ak nebezpečenstvo existuje len v predstavách konajúcej osoby, ktorá toto nebezpečenstvo odvracia, ide o tzv. putatívnu krajnú núdzu.

Nebezpečenstvo ohrozuje hodnoty (záujmy) chránené trestným zákonom

Záujmy chránené Trestným zákonom je možné rozdeliť do troch nasledovných skupín:

  • ochrana života, zdravia, slobody a ľudskej dôstojnosti,
  • záujem na ochrane ústavného zriadenia a územnej celistvosti Slovenskej republiky,
  • záujem na ochrane majetku a ostatných vzťahov fyzických osôb a právnických osôb.

Pri strete jednotlivých záujmov prvej skupiny so záujmami tretej skupiny bude potrebné záujmy prvej skupiny nepochybne pokladať za významnejšie, i keď v niektorých prípadoch je možné výnimočne dospieť i k opačnému záveru.

Nebezpečenstvo hrozí bezprostredne

Podmienky krajnej núdze nespĺňa konanie smerujúce voči nebezpečenstvu, ktoré má vzniknúť v budúcnosti alebo proti nebezpečenstvu už skončenému. Naopak, krajná núdza je prípustná v prípade, ak vývoj udalostí rýchlo smeruje k poruche ohrozeného záujmu, alebo už nepokračuje, ale sú splnené takmer všetky podmienky potrebné na to, aby porucha chráneného vzťahu nastala.

Ako príklad je možné uviesť potrebu odviezť ťažko zranenú osobu k lekárovi, lebo bez odborného vyšetrenia jej hrozí smrť.

Nebezpečenstvo nemožno za daných okolností odvrátiť inak (zásada subsidiarity)

Podľa zásady subsidiarity o krajnú núdzu nepôjde v prípade, ak ste nebezpečenstvo mohli odvrátiť iným spôsobom, napríklad útekom. 

Spôsobený následok nesmie byť zjavne závažnejší ako ten, ktorý hrozil (zásada proporcionality)

Hlavná podstata tejto podmienky je v tom, že hroziaci následok a následok spôsobený konaním v krajnej núdzi musia byť v určitom vzájomnom pomere.

V tejto súvislosti nám vzniká zaujímavá právna otázka, ktorá nie je rozhodne akademickým cvičením, a to či zásadu proporcionality napĺňa aj také konanie, kedy v záujme ochrany vlastného života, či života iných ľudí možno siahnuť na život iného človeka.

Ako príklad je možné uviesť situáciu, kedy sa dvaja stroskotanci zachránia na jednej doske a jeden z nich musí utopiť druhého, lebo doska nedokázala udržať oboch. 

V právnej teórii prevláda právny názor, ktorému dáva za pravdu aj súdna prax, že v rámci krajnej núdze môže byť obetovaný jeden život pre záchranu viacerých. Uvedenú podmienku teda nespĺňa konanie človeka, ktorý zachraňuje vlastný život tým, že usmrtí iného.

Ten, komu nebezpečenstvo hrozí, nie je povinný ho znášať

Hlavnou podstatou tejto zásady je skutočnosť, že krajnej núdze sa nemožno dovolať u osôb, ktoré sú povinné nebezpečenstvo znášať (plavčík, lekár, policajt, ošetrovateľ, hasič, ale aj vodič, ktorý neposkytne po dopravnej nehode, na ktorej mal účasť, potrebnú pomoc).

Na záver si dovolím zhrnúť uvedené. Krajná núdza je stretom dvoch ohrozených právnych záujmov, ktorý sa má vyriešiť tak, že nebezpečenstvo hroziace významnejšiemu záujmu sa odstráni zničením alebo poškodením záujmu menej významného. Inak povedané, krajná núdza zabezpečuje v určitých prípadoch osobám, ktoré by inak boli trestne stíhané, vylúčenie tejto trestnej zodpovednosti.

 

Ak sa Vám článok páčil, zdieľajte ho ďalej cez facebookovú stránku podporte ho svojím hlasom pod textom. Ak máte nejaké doplňujúce otázky, napíšte mi ich do správy, prípadne do diskusie. 

fb stránkahttps://www.facebook.com/trestnyadvokatnitra/

web stránka: http://www.cimmermann.com/

 

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

AUTORSKÁ STRANA TOMA NICHOLSONA

Čo nám prinesie nahrávka Gorily

Nové dôkazy budú dôležité, aj keď sa nedostanú pred súd.

DOMOV

Zastupoval šéfa polície, teraz nesmie vidieť jej tajomstvá

Policajný prezident obmedzil Málikovi prístup k utajovaným materiálom.

EKONOMIKA

Stovkám ľudí nezaplatili, konatelia agentúry sú vo väzbe

Na ubytovni zostali bez peňazí aj cudzinci.


Už ste čítali?